Testovacie zariadenia, bežne označované ako diagnostické počítače, sa stávajú bežnou výbavou autodielní rôzneho druhu.
Nedá sa tomu vyhnúť – moderné vozidlá sú priamo nabité elektronickými ovládačmi. Väčšina prác vyžaduje ich diagnostiku a týka sa to tak prác na systéme napájania motora alebo brzdového systému, ako i klasických mechanických opráv. Štandardizácia začala OBD zásuvkou. Prielom v histórii diagnostických zariadení nastal v 90. rokoch, keď sa vo vozidlách objavili OBD zásuvky. Systém OBD (z ang: On-Board Diagnostic) je elektronický systém, ktorý kontroluje tie komponenty vozidla, ktorých opotrebenie alebo poškodenie môže ovplyvniť zvýšenie emisií škodlivých látok. Systémy autodiagnostiky boli do vozidiel montované už v 70. rokoch. Prelomom však bolo zavedenie právnych úprav (v USA v roku 1996, v Európe v rokoch 1998 – 200), ktoré nariaďujú, že systém OBD musí vodičov informovať o poruche. Navyše, kým doteraz každý výrobca používal vlastné kódy chýb, ktoré boli možné odčítať výhradne pomocou zariadenia dostupného pre autorizované servisy, zrazu nové predpisy nariaďovali, že každé vozidlo musí byť vybavené štandardnou 16-pinovou zásuvkou umožňujúcou odčítanie kódov chyby.
Tu, bohužiaľ, nastáva problém, ak ide o nákladné vozidlá. V tomto prípade išla štandardizácia trochu „vlastnou cestou“. Konektor OBD II nie je ani medzi požiadavkami, a ak ho už vozidlo má, potom sú v ňom často zhodné iba napájacie piny (napríklad Scania má komunikačné vedenie CAN na pinoch 6, 14 a Renault na pinoch 12, 13). Tu sú nevyhnutné znalosti a profesionálna výbava.
Nákladné vozidlá sú zárobkové prostriedky. Diagnostika by mala byť rýchla, cielená a účinná. Zistenie poškodených vstrekovačov je spojené s výdavkami vo výške 8- až 12-tisíc zlotých.
Správna diagnostika je umenie a zodpovednosť.
My ju máme.
